Rekvizity v orientálnom tanci

ORIENTÁLNE TANCE A ZÁVOJ

            Orientálny tanec so závojom spropagovala Samia Gamal (jedna z legiend orientálneho tanca prvej polovice 20.stor.), ktorá používala závoj, aby si zlepšila držanie rúk. Odvtedy čoraz viac tanečníc používa závoj ako rekvizitu. Avšak v súčasnosti sa závoj používa len na začiatku predstavenia, počas vstupu na javisko. Naproti tomu americké tanečnice používajú závoj rôznymi spôsobmi. Tanečnica zvyčajne vstúpi na javisko so závojom ovinutým okolo kostýmu, ktorý potom odvinie a šikovne ním krúti. Americké tanečnice taktiež obohatili orientálne tance o tanec s dvoma a viacerými závojmi súčasne. Podľa efektu, aký chce tanečnica dosiahnuť používa závoje rôznych tvarov, veľkostí a materiálov. Dĺžka závoja je väčšinou prispôsobená výške tanečnici. Čo sa týka tvarov, závoj môže byť obdĺžnikovitý alebo do poloblúka. Obdĺžnikovitý ponúka väčšie množstvo pohybov, zatiaľ čo manipulácia so závojom do poloblúka je jednoduchšia. Závoje môžu byť vyrobené z hodvábu, šifónu, polyesteru, atď. Vo všeobecnosti závoj by mal byť dostatočne ľahký, aby sa mohol jemne vznášať vo vzduchu.

ORIENTÁLNE TANCE A PALIČKA

            Orientálny tanec s paličkou, myšlienka tohto spojenia, pochádza z folklórneho tanca egyptských pastierov, najmä z oblasti Saiidi v Hornom Egypte. Tradičný mužský tanec sa volá Tahib. Tahib je bojové umenie, v ktorom dvaja bojovníci za sprievodu hudby používajú paličku, v arabčine nazývanú Assaya, aby zasiahli a odrážali súperove údery. Neskôr ženy včlenili paličku do tanca ako tanečnú rekvizitu a používali ju na imitáciu tohto typicky mužského tanca.  Palička, ktorá sa využíva v brušnom tanci je zvyčajne bambusová palica so zahnutým koncom, môže byť zdobená farebnou stuhou. Tanečnica má väčšinou oblečenú dlhú tuniku taktiež nazývanú galabeya, bedrovú šatku s mincami a šatku na hlave.

ORIENTÁLNE TANCE A SHAMADAN

            Orientálne tance so sviečkami boli súčasťou rôznych rituálov na Strednom Východe po stáročia. Na shamadane môže byť pripevnených 9-13 sviečok. V Egypte má orientálny tanec so shamadanom významnú úlohu. Shamadan používajú tanečnice v Egypte na svadbách. Sviečky symbolizujú svetlo, lásku a prosperitu.

ORIENTÁLNE TANCE A ČAJOVÁ TACKA

            Orientálny tanec s čajovou táckou pochádza z Maroka.  Čajová tácka pozostáva z tacky, v strede ktorej je umiestnený džbán. Okolo džbánu sú umiestnené hrnčeky na čaj, v ktorých sa nachádzajú sviečky.

ORIENTÁLNE TANCE A ČINELKY

            Činelky, v arabčine nazývané sagat (alebo zagat), v turečtine zills sú malé krúžky vyrobené zo zliatiny medi a niklu. Tanečnica používa vždy 4 činelky, 2 v každej ruke. Jedna činelka je umiestnená na palci, druhá na prostredníku. Začiatok ich používania sa datuje od roku 500 n.l. Orientálne tance najčastejšie používajú pri predstaveniach s činelkami rytmy ako sú Baladi, Karachi (alebo Karatchi) a Fallahi. Taktiež môžu slúžiť ako pomôcka pri učení rytmov.

ORIENTÁLNE TANCE A KOŠÍK, DŽBÁN NA VODU

            Orientálny tanec s týmito rekvizitami je inšpirovaný tanečnými štýlmi beduínskych a tuniských  žien, ich každodenným životom.

ORIENTÁLNE TANCE A TAMBURÍNA

            Nie je typickou rekvizitou brušných tanečníc, ale môže byť použitá ako rekvizita v cigánskych štýloch.

ORIENTÁLNE TANCE A LYŽIČKY

            Tanec s lyžičkami sa tancoval v rôznych častiach Grécka, ale pochádza z Kapadócie (územie východnej Anatólie – územie dnešného Turecka). V tomto tanci má každý tanečník v každej ruke pár lyžičiek. Nohy tancujú iný rytmus ako ten, ktorý sa vyklepkáva lyžičkami. Tanečníci tancujú vo dvojiciach. V niektorých prípadoch je tancovaný len ženami, v iných len mužmi (ak je tanec s lyžicami pre ženy  považovaný za nemorálny). Alebo ho muži aj ženy tancujú spoločne. Tanec s lyžičkami sa tancoval sa pri rôznych príležitostiach ako zásnuby, svadby, karnevaly, náboženské festivaly.

ORIENTÁLNE TANCE A SVIEČKY

            Tanec so sviečkami pochádza z Grécka (Metalini Greece ), z oblasti hraničiacej s Malou Áziou - Tureckom.   Tento tanec je tradičným folklórnym tancom. Tancuje sa na rytmus Sirto, sviečky sa držia v dlaniach.

ORIENTÁLNE TANCE A MEČ

            Orientálny tanec s mečom alebo Rak sal sayf nebol veľmi rozšírený na strednom východe. Muži v Egypte tancovali tanec nazývaný el ard, išlo o bojové umenie, ktoré zahŕňalo meče ohnuté smerom nahor, avšak ženy s mečmi ako rekvizitami nezvykli tancovať. Orientálne tance s mečom sú typickejšie pre Ameriku a iné západné krajiny, znázorňujú moc a silu ženy.

ORIENTÁLNE TANCE A HAD

            Na Strednom Východe  sa had pri tancovaní nevyužíval. Ako krajinu pôvodu možno skôr označiť Indiu, kde chrámové/í tanečnice/tanečníci tancovali s hadmi, čo bolo súčasťou ich uctievania. V súčasnosti niektoré moderné americké brušné tanečnice využívajú hady na spestrenie svojich vystúpení.

ORIENTÁLNE TANCE A KRÍDLA ISIS

            Sú tanečnou rekvizitou, ktorá pochádza z Ameriky tak, ako aj mnoho ďalších moderných rekvizít a nespadá do tradičnej kultúry Stredného Východu. Nejde o tradičnú rekvizitu využívanú v brušnom tanci. Názov pravdepodobne súvisí s ich podobnosťou k egyptskej bohyni Isis, ktorá bola znázorňovaná ako kľačiaca dáma s krídlami.

ORIENTÁLNE TANCE A FAN VEILS

            Pochádzajú z čínskej kultúry, v USA sa orientálne tance v spojení s fan veils začali používať okolo roku 2003. V tom čase sa konalo v USA mnoho vystúpení čínskych tanečníkov.

ORIENTÁLNE TANCE A VEIL POI

            Táto rekvizita bola vytvorená danou Beaufait v roku 2006 spojením poi (poz. Pozri ohňová show) a závoja.