História brušného tanca

                História brušného tanca je tak tajomná a bohatá ako sú krajiny ďalekého Východu, z ktorých pochádza. Predpokladá sa, že orientálne tance, ich základy, vznikli už v Paleolite. Objavy v Egypte a Indii odhalili na kamenných stenách maľby s tehotnými ženami a plnými prsníkmi v pozíciách pripomínajúcich tanec (zvykom bolo tancovať okolo rodiacej ženy, aby bol pôrod menej bolestivý). Archeológovia datovali čas vzniku niektorých z týchto artefaktov na 2500 p. n. l.  Ďalšie záznamy o brušnom tanci boli nájdené v antickej literatúre. Počas 1.storočia n. l. opísal rímsky básnik Martial tanečnice z Cádiz (prístavné mesto v juhozápadnom Španielsku v Andalúzii), ktoré zmyselne kolísali bedrami. Španielske mesto Cádiz bolo kolonizované Feničanmi a obyvateľmi mesta Kartágo, ktorí tu pravdepodobne priniesli tanec zo severnej Afriky. Domnievame sa, že fenickí obchodníci priniesli tanec na západ, a rôzne kultúry interpretovali tento tanec, ktorý mnohí odborníci nazývajú orientálny tanec, ako tanec, ktorý prišiel z Východu.

                Tance Indie, Afriky, Polynézie a juhovýchodnej Ázie sa navzájom dosť podobajú. Podobnosti v ich štýle súvisia pravdepodobne s paralelným kultúrnym vývojom. Zatiaľ čo polynejský tanec ostal úzko spätý s jeho rituálnou formou, orientálne tance prešli vývojom od pôvodných rituálnych tancov až ku kabaretným vystúpeniam. V rituálnej podobe tanca bolo mužom vidieť tento tanec zakázané.

                V Mekke bol v roku 569 n. l. založený prorokom Mohamedom Islam. Aj v súčasnosti je väčšina Stredného Východu, severnej Afriky moslimského vierovyznania. Islamská polygamia zrejme prispela k šíreniu háremov a brušného tanca na Strednom Východe. Okolo života v háreme sa vytvoril mýtus, že v hárem bol plný exotických špecialít, horúcich kúpeľov, olejov, vonných tyčiniek a v neposlednom rade aj orientálnych tanečníc. V mnohých prípadoch to bola naozaj pravda, ale v mnohých prípadoch predstavoval hárem len jednoduchú štvrť so ženami a deťmi. Bežným zvykom sultána bolo zvoliť si tanečnicu/ce, ktoré zabávali nielen jeho, ale aj sultánových mužských hostí. Tanečnice museli mať závoj, a tým sa malo zabrániť flirtovaniu tanečnice s muzikantmi a taktiež sa takto mala zaručiť exkluzivita a krása konkubíny. V rovnakom čase v starobylom Islame to bola doba, kedy mali ženy najviac slobody. Ženy v háreme mohli chodiť nezahalené a voľne si tancovať. Za stenami háremu mal orientálny tanec vlastný život. Bolo to umenie vyvinuté ženami pre ich osobnú zábavu a sexuálne vyjadrenie. Úloha brušného tanca v súčasnom moslimskom svete je nejasná. Na jednej strane ide o rešpektované umenie, časť kultúrneho dedičstva, na strane druhej by však v tradičnej rodine otec žene nikdy nedovolil verejne tancovať. Avšak mohol by si zavolať tanečnicu na svadbu.

                Hoci Islam pomohol rozšíriť orientálne tance do nových častí sveta, veľmi veľký vplyv na tento tanec mali Ghawazee, ktorých poznáme u nás pod názvom Cigáni. Nie je jasné, čo viedlo tieto kmene  k tomu, aby opustili svoju vlasť, Indiu, v 13. stor. n. l. a osídlili územia známe dnes ako Afganistan, Sýria, Libanon. Na brehoch Stredomoria sa rozdelili. Časť šla smerom na sever do Turecka a Grécka a časť smerom na juh do Egypta, Severnej Afriky a Španielska. Ich spôsob života moslimský svet šokoval aj fascinoval. Oblečený vo farebných tkaninách zdobených mincami, náramkami a rôznymi pozlátkami bavili ľudí na trhoch. Ovplyvnení kultúrami, ktoré prešli, vytvorili si Ghawazee ich vlastný hybridný štýl orientálneho tanca.

Chronológia brušného tanca – od roku 1851                                                                                                                                     

1851- orientálne tance sa objavili v Londýne na exhibícii v Kryštálovom Paláci (Crystal Palace) za čias kráľovnej Viktórie

1927- Badia Masabni založila v Káhire Casino Opera                                                                                                                    

1970-79 orientálne tance zaplavili USA. Hollywood využíva pravé tanečnice a autentickú arabskú hudbu